Ráno je chladno, hoci mám budík nastevný skôr tak vyliezam 6:00 a odchádzam 7:30. Večer zase pršalo, tak je všetko mokré. Na blate mám v svahu dva pády, jeden rovno pri potoku, tak sa mám kde umyť.

V Polianskom sedle som o 11:45 po 14 km, dávam si obed na nejakom pamätníčku, jediné miesto kde sa dalo v suchu posedieť. Občas sa dnes ukázalo slnko aj výhľady sú. Ale chodník je rozbitý koňmi, žeby poľský pohraničiari, ako pred 30 rokmi?

Tráva poobede je vyfúkaná, tak dávam dole slovenský goretex - igelitové sáčky na nohách v topánkach. Parí sa v tom noha, ale aspoň sa cez to nedostane voda a zima. Topánky sú totiž premočené, celé dni v tom mokru sa ani nečudujem.

A na to pred sedlom Dujavou vchádzam na podmáčanú lúku a blúdim po nej. V sedle na prechode na našej a poľskej strane nič nieje, žiaden bufet, bohužiaľ všetko zavreté. Za sedlom je cintorín z 1.sv.vojny a zase kopa blata na hrebeni. Pred Regetovským sedlom prudký výstup na Javorinu, z vrcholu ale nič nieje vidieť.

Celý deň po trase nachádzam nejaký pamätníček alebo cintorín, ako spomienka na boje v tejto oblasti. Schádzam posledný dlhý zostup až do Regetovky a končím po 39 km o 19:00 v parádnom penzióne Ranč. Milý personál, dostal som tortu z včerajšej oslavy a operú mi všetky veci ! Na raňajky mi pripravia dokonca aj balíček, som zvedavý. Je to tu nové, pekné, mám vlastnú izbu, oddýchnem si zase v teple poriadne.