Cyklo-SoS : skratka S.O.S. - ktorú pozná každý a vyjadruje stav, ktorý potrebuje cykloturistika na Slovensku



Slovenská cyklistika volá o pomoc, preto ak môžete, pomôžte.
Nakoľko denne najazdím ako kuriér po Bratislave 60 km a mám niečo najazdené i po Slovensku, dovolím si tu ponúknuť niektoré myšlienky a návrhy, ktoré by mohli kompetentných inšpirovať.

  • Ad.1.
    V Bratislave bolo na budovaní cyklotrás a cyklochodníkov zainteresovaných niekoľko subjektov a bolo vybudovaných pár úsekov, ktoré idú odnikiaľ nikam. Len niektoré nadväzujú navzájom a dajú sa čiastočne využiť. Na tak veľké a bohaté mesto sa toho vybudovalo minimálne množstvo. Výhovorky na problémy s vysporiadaním sa pozemkov sú smiešne v období, keď vieme vyvlastniť pozemky pod diaľnicami. Iste sa rozumné riešenie nájde, ak je vôľa. A tá musí prísť zhora, lenže cyklisti a cyklistika bola doteraz v nemilosti našich vyvolených. Prv než sa začnú v Bratislave navrhovať nové cyklotrasy, mali by sa skompletizovať a dokončiť existujúce úseky tak, aby boli aj naozaj využívateľné. Ja by som však začal s vybudovaním cyklomagistrály okolo Bratislavy, ktorou sa bezpečne preveziete 60 km len s dvomi križovaniami cesty :

    Popis navrhovanej cyklotrasy s mapou : textový súbor s mapou na stiahnutie.

    Pri jazdách na bicykloch do zahraničia ma vždy potešilo, keď sme v cudzom veľkom meste na začiatku narazili na cyklochodník. To ma viedlo k myšlienke vytvoriť v Bratislave Cyklomagistrálu okolo Bratislavy, ktorá by mohla byť pre svoju finančnú nenáročnosť skôr, ako tá dialničná, alebo železničná. Bratislava má na to predpoklady, veď väčšia časť trasy by využívala už existujúce cyklotrasy a po tom zvyšku cyklisti jazdia, i keď povrch nie je asfaltový. Oslovil som s týmto návrhom organizácie majúce budovanie cyklotrás v Bratislave už dávnejšie, jednej sa to vraj netýka, lebo to je mimo mesto, v druhej ktovie kde zapadol môj plánik a tretí, ktorí riešili koncepciu rozvoja cyklotrás v Bratislavskom samosprávnom kraji (Cyklotrasy bez hraníc) už ho nemohli zapracovať, lebo som prišiel neskoro (a ktovie ako nakoniec dopadla tá drahá koncepcia?).
    Čo by Bratislave priniesol takýto okruh-obchvat?
    Zabezpečil by bezpečný prejazd-tranzit cez Bratislavu cudzincom i našim cyklistom, prichádzajúcim z hociktorého smeru. Vždy by narazili na orientačný panel, ktorý by im ponúkol možnosti bezpečného obídenia Bratislavy, buď náročný severom, alebo rovinatým juhom, pričom tu by mali do centra mesta od Dunaja len kúsok.
    Petržalčanom by ponúkol novú dostupnosť do Karpát na bicykloch, bez návratu po tej istej trase, bez použitia auta k ich prevozu a zaťaženia parkovísk týmito autami. Verím, že Petržalčanov nebaví stále sa voziť po hrádzi, cez mesto prejsť na bicykli sa boja, hlavne s malými deťmi a nie každý má auto pre štyri bicykle.
    Tento 60 km okruh umožní aj rekreačným cyklistom absolvovať bezpečný celodenný výlet okolo Bratislavy, umožní organizovať víkendové výlety na bicykloch so sprievodcom, i viac denné pre cudzincov prichádzajúcich loďami.
    Cyklomagistrála okolo Bratislavy ponúkne na trase a odbočeniach z nej dostupnosť k množstvu zaujímavých pamätihodností (historické centrum Bratislavy, Štefánikova mohyla, hrad Pajštún) a prírodných krás, rekreačných možností (kúpanie, člnkovanie, turistika,...) a tiež možnosť napojenia na ďalšie zaujímavé cyklotrasy (vínna cesta, Devín, alúvium Moravy, VD Gabčíkovo, mlyny Malého Dunaja, pútnické miesto Marianka...).
    Následne po jej vybudovaní je treba v budúcnosti postupne vybudovať k tomuto obchvatu prístupové cyklochodníky z mestských častí, aby sa všetci občania Bratislavy mohli dostať bezpečne do okolia Bratislavy. A ak niekto tvrdí, že to nie je možné, tak je závislý od automobilu a uvedomuje si, aké by mal problémy s parkovaním, keby sa niektoré široké chodníky museli uvoľniť pre cyklistov. Taktiež by z tohto okruhu mali byť cyklochodníky so spevneným povrchom dotiahnuté do okolitých miest a obcí, kde sa usídľujú mladí ľudia, ktorí by najskôr boli ochotní dochádzať do Bratislavy za prácou na bicykli. Zo Sv. Jura po hrádzi do Pezinka, popri Malom Dunaji do Mostu pri Bratislave, z Rovinky. Po kvalitnom povrchu a za pomoci elektrobicyklov by tieto vzdialenosti nemali byť problémom ani netrénovaným cyklistom. Aj toto by mohlo byť riešením na oddialenie dopravného kolapsu v Bratislave.

  • Ad.2.
    Ľudia by iste radi jazdili nielen do práce, ale nemajú a nevedia kade. Po cestách určite nie a to im ani neodporúčam. Keď som spolupracoval na tvorbe koncepcie cyklotrás v Banskobystrickom kraji, kde sa z iniciatívy Nadácie Ekopolis rozbehol projekt Cyklomobilita, výsledky ktorého sú určené pre VÚC, na prvom mieste pri výbere nových trás bola bezpečnosť cyklistov.
    Cieľom projektu bolo navrhnúť nové trasy a prepojiť ich s existujúcimi tak, aby umožňovali cykloturistom presúvať sa v kraji od východu na západ, z juhu na sever, od jednej zaujímavej lokality k druhej, z kempu do kempu, alebo od vodnej nádrže po druhú po bezpečných a zaujímavých trasách, pričom sa ráta s prepojením do susedných krajov.
    Nemali by si dať vypracovať takéto komplexné koncepcie VÚC-ky aj ostatných krajov, prípadne nemalo by to byť zastrešené na ministerstve dopravy alebo hospodárstva? Prikláňam sa k ministerstvu dopravy, veď bicykel je dopravný prostriedok a vytváranie cyklotrás a ich presadzovanie z tejto pozície by bolo oveľa efektívnejšie. Myslím si, že komplexná koncepcia cyklotrás na území Slovenska by prospela rozvoju cestovného ruchu. A nemali by byť niektoré cyklotrasy aj zrušené?
    Nemala by sa riešením koncepcie cyklotrás a cyklochodníkov a riadením ich budovania v Bratislave a okolí zaoberať VÚC-ka? Doterajšie subjekty by som z tohto procesu vylúčil a zrušil pre ich obmedzený záber. Mala by sa vypracovať koncepcia cyklotrás a cyklochodníkov pre celú VÚC-ku vrátane Bratislavy. Mala by sa na začiatku vydať inovovaná mapa cyklotrás a ciest vhodných pre cyklistov (takú už vydala BicyBa v 2005), s vyznačeným ochranným pruhom na kraji cesty, kde nebudú môcť byť cyklochodníky. Tieto krajnice ciest však treba upraviť, otočiť mnohé kanalizačné zberače. Mnohé krajnice ciest sú nezjazdné kvôli vyjazdeným koľajam, a tu sa preto vodiči nesmú hnevať, keď tam cyklisti jazdia stredom cesty. V pruhu s označením BUS treba doplniť značku pre bicykle, aby vodiči MHD nedávali svoju zvrchovanosť v tomto pruhu po obehnutí a zaraďovaní sa najavo totálnym zablokovaním cesty tak, že to ledva ubrzdíte. Alebo fakt majú cyklisti jazdiť medzi "dvomi mlynskými kameňmi?". Tiež sa nesmie u cyklochodníkov zabudnúť na ich údržbu a pravidelné čistenie, aby ste nemuseli stále tŕpnuť, kedy dostanete defekt, ako na cyklochodníku pri Inchebe a niekedy i na Novom moste.
    Dokedy budú za dažďa a snehu ohrozovať životy cyklistov staré železničné koľaje vedené šikmo cez cestu pri autobusovej stanici Mlynské nivy? Naozaj je taký problém odstrániť ich?
    V prvom štádiu treba vytypovať široké chodníky vhodné i pre cyklistov, vybudovať nájazdy a vyznačiť ich. V Ružinove by sa takto dalo ihneď zrealizovať 30 km cyklochodníkov (zo 60 km) bez väčších nákladov s využitím existujúcich širokých chodníkov. Po týchto chodníkoch cyklisti jazdia a tak ich vyznačenie by prispelo k zvýšeniu bezpečnosti chodcov i cyklistov a k zlepšovaniu kultúry spoločného existovania na týchto komunikáciách. Aj v centre mesta existujú široké chodníky, ktoré sú však zapratané autami, takže výhovorka, že sa tu cyklochodníky nedajú kde budovať neobstojí. Žeby tí, čo o tom rozhodujú, sa obávali, že sami nebudú mať kde parkovať? V jednosmerkách (nie všetkých) treba povoliť vjazd cyklistom v protismere a zaistiť ich bezpečnosť tým, že na strane vodiča buď nebudú parkovať žiadne autá, alebo bude tu vyznačený aspoň metrový pruh pre cyklistu v protismere. Pri tvorbe jednosmeriek v Bratislave pod Hradom nik nemyslel na cyklistov a núti ich k dlhšej trase a do hustejšej premávky. Až sa bude dať jazdiť po Bratislave na bicykli normálne, možno ubudne i áut. Možno by mesto mohlo firmy motivovať nejakou zľavou z dane pri vytvorení podmienok na uskladnenie bicyklov a pri dochádzke zamestnancov do práce na bicykli.
    Uznávam, že nie všade sa dá vybudovať cyklochodník, ale nejaké riešenie, ktoré by úplne neodignorovalo cyklistov, ale aspoň zvýšili ich bezpečnosť (aspoň formou značky), určite pri dobrej vôli existuje.
    Tiež súčasťou každého stavebného povolenia novej stavby by malo byť zapracovanie cyklochodníka pri každej ceste pri konečných úpravách okolia stavby. Aj takéto maličkosti môžu napomôcť k neskoršiemu riešeniu pohybu cyklistov v Bratislave. Chýba mi na nábreží Dunaja pri novovybudovanej Eurovei okrem chodníka pre chodcov aj cyklochodník (naozaj sa pri takej investícii nenašli naň peniaze, alebo sa zase na cyklistov nemyslelo?), ktorý by mal viesť od mosta Apollo, ku ktorému prichádza po Prístavnej ulici tiež nedotiahnutý cyklochodník, až po most Lafranconi. A tiež nenechal by som financovanie cyklotrás na jednotlivé štvrte, veď po týchto cyklotrasách nebudú jazdiť iba jej obyvatelia. A VÚC-ka by snáď mohla skôr získať prostriedky z eurofondov.

  • Ad.3.
    Bol som pri rozbiehaní projektu Triximobilov v Bratislave, ktorého poslaním bolo spropagovať myšlienku ekologickej dopravy, podporiť cestovný ruch v hlavnom meste a dlhodobo podporovať rozvoj nemotorovej dopravy v rámci programu Greenways. V Bratislave nenašiel pochopenie a podporu u predstaviteľov Starého mesta a tým možnosť spestriť ponuku cestovného ruchu, i keď všetky náklady znášala Nadácia Ekopolis ( kúpu Triximobilov, servis, organizáciu fungovania vodičov). Vysoký nájom za možnosť stáť na Hviezdoslavovom námestí a nemožnosť jazdiť v atraktívnej pešej zóne, pričom vláčiky sa tam mohli pohybovať, viedla k odchodu z Bratislavy. Niežeby naši radní boli radi, že je v Bratislave atrakcia, ktorá nie je bežná, ktorá obohacuje ponuku služieb, a vychádzali jej v ústrety a pomohli prežiť. Asi v nej videli konkurenciu. V iných mestách - Košice, Prešov, Žilina - mali Triximobily väčšiu podporu mesta, jazdili i v centre a mali úspech. Keby v Bratislave pustili Triximobily do pešej zóny, mohli by cestovky rozšíriť ponuku sprevádzania peších skupín po pamiatkach o vozenie starších klientov. Cudzinci by to dokázali bez problémov zaplatiť a iste by sa s tým doma pochválili. Párkrát ma sprievodkine požiadali v horúcich letných dňoch o odvezenie z pešej zóny skolabovaných starších turistov do prístavu na loď, čo som napriek zákazu vjazdu vykonal. Myslím si, že Triximobily do pešej zóny patria, pretože sú malé, tiché, svojimi manévrovacími schopnosťami nikoho neohrozujú a nevylučujú žiadne emisie. Viem si ich tiež živo predstaviť prepravovať ľudí po dunajskom nábreží, od Mosta Lafranconi až po Euroveu, prípadne Most Apollo. Po zlepšení povrchu hrádze od Incheby po Most Lafranconi a doriešení cyklochodníka popri Viedenskej ceste na petržalskej strane by vznikol okruh, ktorý by nadchol nejedného cudzinca. A o to by nám malo ísť. Pevne verím, že sa Triximobily do Bratislavy ešte vrátia.

  • Ad.4.
    Ešte raz sa vrátim k tej mape cyklotrás po Bratislave. Nemohla by byť aj na internete, s možnosťou poskladať si trasu a stiahnuť si ju do GPS? Mohla by ponúkať i zaujímavé atrakcie, so skrytými fotografiami, takže záujemca by si vybral, čo chce vidieť a navštíviť, a program by mu trasu vybral (ako autorouter). A niečo takéto by mohlo byť urobené aj pre celé Slovensko, to by sme všetkých tromfli. Lebo zrealizovať všetky chýbajúce cyklotrasy na Slovensku fyzicky je hudba ďalekej budúcnosti. Na Slovensku bolo za posledných dvadsať rokov vybudovaných množstvo cyklotrás vďaka Slovenskému cykloklubu a jeho nadšencom. Väčšina trás využíva prirodzené danosti terénu a prostredia. Tiež existencia cykloklubov má vplyv na ich situovanie. Preto sieť týchto trás je na území Slovenska nerovnomerná a trasy sú budované hviezdicovým spôsobom v určitých lokalitách. Existujú síce určité cyklomagistráli, ale tie neriešia rovnomerné prepojenie všetkých regiónov a oblastí Slovenska. Tiež propagácia týchto trás je na nízkej úrovni.
    Na Slovensku neexistuje žiadna súvislá trasa od východu na západ, alebo z juhu na sever, ktorá by umožnila cudzincom, a nielen im, bezpečný a zaujímavý tranzit cez Slovensko.
    A keďže vybudovanie všetkých potrebných cyklotrás je práca na pár rokov, na začiatok by som po ich zmapovaní v GPS a spracovaní navrhoval vydať komplexnú cyklomapu s existujúcimi a so schálenými plánovanými trasami s popisom, vlastne podrobného cyklosprievodcu Slovenska. Túto cyklosieť navrhujem dať aj na internet, pre našich cykloturistov a hlavne pre cudzincov plánujúcich cestovanie po Slovensku na bicykli, pretože takáto ponuka tu zatiaľ neexistuje a už vôbec nie mapová. A tak ako si môžete dať naplánovať cestu autom, tak by ste si mohli dať naplánovať cestu na bicykli a nahrať do svojho GPS zariadenia. Ak by niekto namietal, že prečo by to malo byť financované z našich daní, tak tento produkt by bol k dispozícii bezplatne naozaj pre všetkých občanov a cudzincov, ktorí na jeho základe k nám prídu, iste u nás niečo utratia a o to v cestovnom ruchu ide. Lepší spôsob, ako ich takto prilákať na Slovensko ma nenapadá.
    Slovensko zaspalo dobu, iba v porovnaní s Českom máme čo doháňať. Slovensko má čo ponúknuť cyklistom a vyhovárať sa na členitý profil a málo priestoru pre cyklistov neobstojí. Keď sa chce, všetko je možné a vždy sa nájde riešenie, ktoré cyklisti pochopia a ospravedlnia. Na Slovensku je veľa dolín so spevneným povrchom a ak treba bicykel cez hrebeň a sedlo do druhej doliny trochu potlačiť, nik sa na to nebude hnevať, ak väčšinu cesty pôjde po bezpečných cestách s minimálnou automobilovou premávkou. To, že obce teraz z eurofondov získajú finančné prostriedky ľahšie na nové cyklotrasy je síce pekné, ale mnohé trasy končia na hraniciach katastrov a často obce na to nemajú personálne kapacity. Optimálne je spájanie sa obcí do mikroregiónov, kvôli vzájomnej pomoci, znižovaniu nákladov na projekčné a realizačné práce, ale aj kvôli zmysluplnosti trás. Súčasná zlá finančná situácia mnohých obcí však bráni spoluúčasti na týchto projektoch, a pretože tieto cyklotrasy nie sú len pre miestnych, ktorí niektoré ani nepotrebujú, mal by sa vymyslieť iný systém financovania budovania cyklotrás. V prípade realizácie cyklomapy na internete, nie je problém vymyslieť súťaž a hlasovanie o najlepšie a najpoužívanejšie cyklotrasy a tie prednostne vybudovať (vyznačiť v teréne) z centrálnych zdrojov. Stav značenia už jestvujúcich cyklotrás je niekde na katastrofálnej úrovni, preto treba pri nových trasách myslieť do budúcnosti, z čoho sa bude realizovať ich údržba. A na toto by malo byť myslené na vyššej úrovni. Rozumné trasovanie, pomerné a spravodlivé prispievanie na cyklotrasy obcami a regiónmi, pomoc slabším a menej zbehlým obciam pri projektovaní, získavaní financií z eurofondov a pri realizácii by malo byť náplňou orgánov VÚC-ky.
    Ostáva naozaj len na tých hore, ako im záleží na Slovensku, ľuďoch a našej budúcnosti, pri vytváraní podmienok k rozvoju cykloturistiky.

  • Ad.5.
    Mám veľa pripravených projektov, či už cestu okolo sveta, po Európe, ktoré určite pomaly zrealizujem, ale pri finančnej pomoci sponzorov by som sa o svoje zážitky mohol podeliť s čitateľmi na stránkach časopisov skoršie (na stránkach časopisu Cyklomag mi vyšli cesty po Slovensku a verím, že vyjdú i ďalšie). Sprievodcu tématických cyklotrekov po Slovensku snáď raz vydám tiež, ale aj to chce čas. Som jediný živiteľ rodiny, manželka je rok nezamestnaná, ale od septembra sa nám situácia už zlepší. Ja som však trpezlivý a verím, že nádej zomiera posledná. A že moje cykloprojekty, propagujúce cyklistiku na Slovensku a Slovensko niekoho zaujmú. Viete o niekom, dajte mu o mne vedieť. Ďakujem.