Z Pecinisci idem kúsok po hlavnej ceste, inak sa tu nedá na začiatok turistického značenia dostať, a cez bordel a osadu prechádzam do nádherného kaňonu. Na vrchole Domogledul Mare som za polovičný čas. Sú tu pekné výhľady. Dole som z času nič neskresal. Bolo to exponované, šmýkalo sa a raz som padol, napriek všetkej opatrnosti, udrel som si lakeť.

Po obede vybieham na druhej strane údolia k prameňu Izvorul Munk, presvedčiť sa, či tečie. Aby som nemusel zajtra hneď z dediny vodu brať do zásoby. Prameň tečie výdatne, zajtra ho pri stúpaní s plne naloženým batohom využijem. Cestou späť robím nákup zásob potravín v obchodoch a po 20 km v penzióne periem, čo sa dá.