Ráno nebol stan vlhký, dosť skoro som vstával a o 10tej som už bol na najvyššom bode tohto dňa Custura 2457m. Taký vysoký kopec s plným batohom som ešte nerobil.

A ďalej ma čakala strašná cesta. Najprv taký krásny hoľnatý kopec a od neho dlhý hrebeň po skalách. Keby tie skalné platme aspoň boli vodorovne ale oni boli zošikma, otrasné, ťažko sa liezlo, medzitým kosodrevina, takže sa striedali skaly, kopec, kosodrevina, skaly ....nedalo sa to obísť. Nebolo pevnej zemi pod nohami. Pri zemetrasení by to asi išlo celé dole, možno to aj tak vzniklo že sa to rozpadlo a potom zvetralo?

Preliezť hrebeň mi dlho trvalo, o pol 3ej som mal len 12km. Som myslel že už pôjdem dole a ďalej som mal ísť traverzom malou horou, ale asi tu bola víchrica. Mladé stromy mali špičku polámanú, staré stromy celé s konármi vyvrátené, som to obchádzal, ani preliezť s takým veľkým batohom sa pomedzi konáre nedalo, veľmi dlho mi trvalo.

Nakoniec som ale našiel som vodu, konečne som načerpal všetky fľaše, neskôr znovu aj s pomocou filtra. Dnes 25km do ďalšieho sedla, podvečer sa mi už išlo lepšie.