Ráno nás na Pezinskú Babu prišiel pozrieť kamarát Peter, ktorý spravuje túto moju webstránku. Snažil sa počas mojej cesty so mnou udržiavať každodenný telefonický alebo SMS kontakt, či zabezpečiť informácie na diaľku, prepisovať telefonáty a zapisovať na web formou týchto zápiskov. Tak aspoň takto sme sa po dlhej dobe videli zase naživo.

Počkali sme ešte s Jankom na autobus z Pezinka, či sa niekto nepridá ale 7:45 sme v dvojici vyrazili po červenej značke. Cez vrch Konské hlavy s nedávno obnovenou drevenou atrakciou smerom na Biely kríž. Pred ním stretáme bývalého kolegu Petra pri tréningu. Na Bielom kríži sme na poludnie a už tu čaká Svetozár Krno, ktorý absolvoval Karpatský oblúk ešte v 1984 a sním ďalší viac či menej známi kamaráti. Posilnení pokračujeme spolu na Kamzík, kde ma už čakajú ďalší kolegovia z práce.

Po krátkej pauze pokračujeme stále po červenej cez Slavín a popri bratislavských zaujímavostiach, ktoré som nevidel už 107 dní. Končíme po 35km o 17:30 podľa plánu pri soche M.R.Štefánika u nákupného centra Eurovea.

Pred záverečným fotením som si išiel ponoriť aspoň ruky do Dunaja, ako na začiatku v Rumunsku. Nasledujú spoločné prípitky a foto s ďalšími gratulantmi z radov turistov i kolegov a šéfa z práce. Dcéra čaká s autom pri divadle a tak utekám za ňou a konečne DOMOV.

Nakoniec toho bolo spolu našlapaných caz 3020 km, ale budem to musieť ešte raz prepočítať. Sám som z toho v šoku. Ale toto by som nedokázal bez pochopenia a podpory doma, v práci vo firme GO4 a Švihaj-Šuhaj, mojich jediných sponzorov. Tiež bez podpory všetkých, ktorí mi fandili a na diaľku dodávali energiu. Samozrejme všetkým dobrým anjelom, ktorí mi pomohli po ceste, prípadne prichýlili. Uvedomujem si absurdnosť tohto projektu a ešte chvíľu mi bude trvať, kým strávim, čo som dokázal. Pre mňa bude najväčšou odmenou, keď sa v mojich stopách vyberú ďalší a tých 107 dní nebolo márnych.

Ešte raz všetkým ĎAKUJEM.