Vstávam skoro, nechce sa mi, ale nakoniec opúšťam minibivak 6:30 po prepršanej noci. Zalievam si ovsené vločky, nechutí mi to, ale je toho veľa a je to výborná energia na ráno. Všetko je vonku rozmočené a keď ma hodilo o zem, ako vrece zemiakov, spomaľujem a zvyšujem opatrnosť. Pri ďalšom bivaku - prístrešku som až po 1.5 hodine a 5 km, ako dobre, že som včera večer po tme nepokračoval až sem.

Idem pomaly ďalej, v Laboreckom priesmyku oddychujem a opatrne pokračujem po hranici a červenej značke. O 12:15 mám už 21 km, obedujem zásoby. Postávať sa dlho neoplatí, hneď je zima. V teniskách mám už druhý deň mokro a dnes je i chladno. Potešilo ma stretnuie s párom poľských bežcov, ktorí boli aj na behu okolo Mont Blancu.

Prechádzam Haburské rašelinisko a míňam cintoríny z 1.svetovej vojny. Navštevujem pramenisko Laborca, pôvodne za účelom doplnenia vody z nejakej studničky, ale nič také tu nieje, vraciam sa na hrebeň. Nakoniec beriem vodu až v Čertižskom sedle z potoka na poľskej strane. Filtrujem si do fľašiek.

Končím v otvorenom prístrešku po 40 km o 17:45. Ešte prichádza miestny poľovník, kontroluje ma a rozprávame sa. Varím si polievku. Musím zaliezť do spacáku a zohriať sa, dúfam že pršať nebude.