Cyklopúť Marianka - Mariazell, alebo cyklotrek po stopách mojich predkov.
Historický úvod.
    Absolvovať trasu Bratislava - Marianka - Šaštín - Mariazell - Semmering - Viedeň - Bratislava som mal v pláne už dávno, len toho voľného času akosi nebolo. Tak som sa rozhodol porušiť veľkonočnú tradíciu, teplo domova a sviatočné hodovanie zameniť za putovanie v skromnejších podmienkach.
    A prečo? Aby som aspoň z časti prežil to, čo moji predkovia na tejto trase.
    Ale poďme trochu do histórie. Pochádzam z Borského Mikuláša, po záhorácky z Búrov, som na to hrdý a často sa sem vraciam aj na bicykli. Môj otec ako dieťa absolvoval z Búrov zopár peších pútí do Marianky. Bývali to procesie sprevádzané konskými povozmi (2-3), ktoré im viezli skromné jedlo, čaj a osobné veci. Cesta trvala dva dni, vychádzali v piatok, v nedeľu boli v Marianke a dva dni zase naspäť. Išla s nimi aj dychovka, niesli sa zástavy (koruhvy) a kríž. Prespávali na polceste v Malackách, v stodolách na sene. Každý putovný deň začínal omšou. Fungovali na koláčoch, čaji, vode, o chlebe a slanine. V Marianke si dali slížovú polievku. Tú si pamätám i ja, tú tam ponúkali ešte pred revolúciou. Späť domov museli doniesť svätej mariánskej vody.
    Do Mariazellu pešiu púť absolvovala otcova babka s ďalšími. Tiež ich sprevádzal konský povoz, ktorý im viezli osobné veci a potraviny. Im cesta asi cez Viedeň trvala tam šesť dní a späť tiež. Sprevádzal ich človek, čo tú cestu poznal a vodil ich stále po tej istej trase. Žiaden deň oddychu, po príchode na druhý deň išli z Mariazellu späť. I tak to bol slušný športový výkon (cez 200 km), s ktorým by mal nejeden i dnes trénovaný turista problémy. Nehovoriac o tom, že vtedy sa chodilo len naboso.
    Bývam v Bratislave a tak som sa rozhodol tieto dve trasy spojiť a doplniť o ďalšie nábožensky významné miesta a miesta spojené s mojimi predkami. Pretože by štyri dni veľkonočných sviatkov nestačili, beriem si v práci vo štvrtok voľno a vyrážam na bicykli o deň skôr.